Jeden deň sme ako v nebi, druhý ako v pekle!

Počas prvých dní regaty, keď sme opustili úžinu Cook, bola plavba pomerne ľahká. Plavili sme sa v nosných vetroch primeranej rýchlosť a dosahovali sme dobrý priemerný výkon. Boli s sme radi, že sme si zvolili južnejšiu trasu, bolo to dobré rozhodnutie, pretože už teraz máme náskok nad loďou Pesheya Racing viac ako 70 míľ. Sú to naši priami súperi na identickej lodi. Zdá sa mi však, že mali nejaké ťažkosti so spinakerom. Rebríček vo vedení sa dosť mieša, každá loď má vlastnú predstavu o tom ako sa čo najlepšie vysporiadať s tým, čo vyzerá aspoň na týždeň protivetra.
Keď sme prišli včera na front, vietor sa otočil zo severozápadného(dobrý) na juhovýchodný(zlý) a stále stúpal, dnes sme mali 30 až 45 uzlov vetra, stav mora sa veľmi zhoršil. Ľavo bočný pilot začal
pracovať nevyspytateľným spôsobom, až pokým by loď nabrala nesprávny kurz, plachty sa viackrát zarovnali nežiaducim spôsobom. Priznám sa, bolo ma počuť trochu hlasnejšie nadávať. Keby nás niekto z diaľky sledoval, mohol by si myslieť, že nás sponzoruje French Connection UK.
Prešli sme teraz na pravo bočného pilota, resetovali sme nastavenia celého systému, vyzerá to tak, že teraz to pracuje lepšie. Vieme však, že máme pred sebou nekonečné míle plavby, takže tieto nedostatky nám istotne nedovolia vyskakovať od radosti. Aspoň 48 nasledujúcich hodím si nebudem môcť dovoliť  žiadny odpočinok, potom by sa mal vietor trochu upokojiť.
Nie je toho veľa čo by sa dalo urobiť. Ale každý jeden skiper, každá loď ma svoje ťažkosti, takže budeme to znášať hrdinsky v nádeji, že situácia sa zlepší. Nateraz dúfame, že loď sa bude plaviť dopredu a neutrpíme žiadne
škody.